Tak som si povedal, že sa pozriem ako to vyzerá s našou budúcnosťou a vytvorím si vlastnú skúsenosť o tom, ako je to vlastne s tou nespokojnosťou národa. Zo stránky velkyprotikorupcnypochod.sk som si stiahol petičný hárok a šiel som sa prejsť po meste. Ľudí som nijako nenaháňal a ani som im nijako nenadbiehal. Proste, kto mi išiel oproti, tomu som sa prihovoril: „dobrý deň, chceli by ste podpísať petíciu v rámci projektu veľký protikorupčný pochod?", znela moja formulka. V závislosti od ich odpovede, ak som sa nejakej vôbec dočkal som potom pokračoval a rozvíjal debatu.
Až na pár výnimiek, ľudia po štyridsiatke o petíciu nejavili žiadny záujem. Asi žiadne prekvapenie a musím povedať, že som s tým aj rátal. Boli to predovšetkým mladí ľudia do tridsať rokov, ktorí mi ochotne ponúkli aj tridsať svojich podpisov. Vety ako: „veľmi rád, dajte sem, držíme Vám palce, nech sa Vám to podarí”, striedali vety z opačného konca vekového spektra typu „nato som už pristarý, ja som v štátnej službe, stane sa mi niečo ak podpíšem?, nie ďakujem, ja sa o politiku nezaujímam” a podobne. Ľudia, ktorí mali potrebu mi niečo k tomu povedať sa so mnou podelili o pocit frustrácie, ktorý ich sužuje a zúfalstve z toho čo sa v tejto krajine deje. Čo ma ale mrzelo trochu viac bolo, keď som sa stretol s celkovou nevedomosťou o prebiehajúcej akcii či nezáujmom aj u mladých ľudí do 20 rokov.
Neviem kedy a prečo vlastne sa z pojmu všeobecná inteligencia odstránili aj vedomosti či záujem o verejný život. Akoby sa jednalo o akúsi neproduktívnu, vysoko abstraktnú činnosť bez reálneho uplatnenia, čoby teoretická fyzika. Pritom výsledky takých parlamentných volieb môžu ovplyvniť Váš každodenný život viac ako to, keď sa pred pár mesiacmi podarilo vedcom potvrdiť Einsteinovú teóriu gravitačných vĺn starú šesťdesiat rokov. A to hovorím pri všetkej úcte k týmto ľuďom, ktorí svoj život zasvätili bádaniu. Pritom už na prvom stupni základnej školy sa deti na prírodovede učia, že slnečná sústava ma 8 planét a taktiež to nevyhnutne nepotrebujeme vedieť počas bežného dňa, keď platíme faktúru za telefón alebo nakupujeme cez e-shopy. Keď však Ema Drobná v televíznej relácii povie, že Zem je plochá, ľudia na internete ju vysmejú. Keby ale povedala, že nevie aký je rozdiel medzi koalíciou a opozíciou, tak by si ľudia povedali, že to nevadí, veď to nepotrebuje vedieť, veď ona je predsa speváčka a navyše mladé dievča, ktoré sa chce životom baviť a nie riešiť politiku. Prečo ten dvojitý meter? Práve po roku osemdesiatdeväť, kedy žijeme v režime, ktorý od svojej podstaty podporuje tento záujem a iniciatívu.
V kolíske demokracie mali pre človeka, ktorý sa nezaujímal o verejný život jeden výraz. Hovorili mu idiot a podobne ako dnes aj vtedy to bola urážka či nadávka. V starovekom Grécku bolo totiž občianstvo zdrojom pýchy a hrdosti a ľudí, ktorí sa nezapájali do verejného diania považovali Gréci za neužitočných, ba dokonca za nečestných.
V myšlienke rovnosti politických práv je obsiahnutá aj zodpovednosť jednotlivca za spoločné blaho a k demokracii preto neodmysliteľne patrí politická angažovanosť a pospolitý duch. Jej podstatou je, aby bol záujem jednotlivca uvedený so záujmami spoločnosti do harmónie. Preto som sa cítil trochu rozpačito, práve keď mi ľudia priali, aby mi to vyšlo. Akoby som tie podpisy zbieral pre seba alebo ako keby ich dávali konkrétne mne, pre moje potreby. Pritom k organizátorom petičnej akcie nemám o nič viac bližšie než oni sami. Na ich prianie som preto nereagoval slovami svojej vďaky ale naopak slovami Slovensko Vám ďakuje. Možno naivné ale predsa len som to považoval za výstižnejšie. U ľudí to síce vyvolávalo úsmev ale veď aj oni sú Slovákmi a aj oni tvoria tento štát. Ak sa to rozhodli podpísať tak aj pre seba.
Agnes Bojaxhiu vo svete známa ako sv. Matka Tereza vyzývala ľudí, aby nebojovali proti niečomu ale za niečo. Dôležitá otázka, ktorú si potrebujete zodpovedať ešte predtým ako sa do niečoho pustíte, aby ste dali svojmu konaniu zmysel. Pre naplnenie tejto myšlienky preto musím povedať, že mojou motiváciou nebolo primárne dosiahnutie odvolania ministra vnútra pre podozrenia z jeho klientelizmu a korupcie. Napokon len počas tohto volebného obdobia čelil pán Kaliňák na pôde NRSR hlasovaniu a vyslovení nedôvery už niekoľkokrát a vždy bez želaného výsledku. V podstate by to bolo k ničomu, ak by do jeho funkcie následne dosadili opäť človeka z tej istej strany. Dokonale to vo svojej reakcii na protikorupčné pochody vystihol bývalý disident Fedor Gál, ktorý povedal: „...ak sa nezmení duch krajiny, potom je to iba výmena figúrok.” Oveľa dôležitejšia je preto pre mňa podpora organizátorov tohto podujatia. Predovšetkým násťročných študentov, ktorí mali dostatok odvahy na to, aby sa pustili do projektu takýchto rozmerov. Tvrdenia, že za nimi stoja určité denníky či opoziční politici pritom nijako nehovoria v ich neprospech. Môžete mať pochyby o tom, či v ich veku môžu plne rozumieť vysokému politikárčeniu a zákulisným hrám, no nemôžete pochybovať o tom, že aj oni môžu pociťovať bezprávie a slabosť. Emócie, ktorým sú Slováci na regionálnej alebo celoštátnej úrovni posledné roky vystavovaní tak intenzívne a to bez ohľadu na vek. Možno skrz svojich rodičov, učiteľov, starších súrodencov alebo susedov. Nezabúdajme nato, že aj život mladého, študujúceho človeka podlieha spoločenským javom rovnako.
V nadväznosti na výrok Charlieho Chaplina z úvodu tohto článku si myslím, že sú to práve súčasní študenti stredných a vysokých škôl, na ktorých pleciach leží budúcnosť tejto krajiny. Hviezdoslavovo dielo „Ó, mládež naša, tys’ držiteľkou rána," poznáme asi všetci. Keď som videl to mladé dievča s kvetinami vo vlasoch vystupovať pred niekoľkotisícovým davom, predstavil som si seba keď som mal 18 rokov. Kde som bol a čo som robil. Musím povedať, že som na veľkých pochybách, či by som sa do niečoho takého pustil. Už len kvôli tomu im patrí môj obdiv. Za všetkých tých, ktorí už toľko odvahy nemajú.
